Významní medzinárodní prednášatelia predstavili na podujatí históriu týchto dvoch spisovateľov, ktorí sa významným spôsobom podieľali na presadzovaní záujmov Slovákov a ďalších malých národov v Rakúsko-Uhorsku.
Organizátormi podujatia boli Historický ústav SAV, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ústav svetovej literatúry SAV, Britské veľvyslanectvo v Bratislave a Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva v Bratislave. Zúčastnili sa na ňom štátna tajomníčka MZV SR Diana Štrofová, člen Predsedníctva SAV Miroslav Morovics, britský veľvyslanec Michael Roberts a nórska veľvyslankyňa Trine Skymoen.
„Seton-Watsonov príspevok k slovenskej štátnosti nie je dostatočne známy súčasnej generácii, pričom práve Seton-Watson upozornil na tragédiu v Černovej z roku 1907 ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku,“ pripomína britský veľvyslanec na Slovensku Michael Roberts.
Podľa nórskej veľvyslankyne v SR Trine Skymoen podpora B. Bjørnsona Slovákom vychádzala z jeho principiálneho postoja proti utláčaniu. Ako zanietený obhajca utláčaných národov bojoval za ich právo používať svoj materinský jazyk. „Odlúčiť deti od ich materinského jazyka je totožné s ich odtrhnutím od prsníka svojej matky“, zdôraznila Skymoen slová tohto významného nórskeho spisovateľa oceneného Nobelovou cenou za literatúru.
Štátna tajomníčka MZV SR Diana Štrofová povedala, že seminár sa uskutočňuje v roku, keď si pripomíname významné jubileá dvoch priateľov a ochrancov Slovákov 100. výročie úmrtia Bjørnstjerna Bjørnsona a 130. výročie narodenia Roberta Williama Setona-Watsona. Spomenula najvýznamnejšie aktivity a diela oboch osobností v prospech Slovákov.
Spisovateľovi R. W. Setonovi-Watsonovi pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia udelilo ministerstvo zahraničných vecí in memoriam Zlatú plaketu. Cenu prevzala jeho vnučka.
Prvú časť medzinárodného seminára organizátori venovali Bjørnstjernovi Bjørnsonovi a jeho aktivitám proti národnostnému útlaku v Rakúsko-Uhorsku. Profesor politológie z Univerzity v Oslo Bernt Hagtvet v príspevku sa sústredil na časť Bjørnsonových aktivít v období rokov 1890 až 1910. Vyzdvihol najmä jeho v oblasti ochrany minoritných práv a vládu zákona v európskej politike. Pohľad na tvorbu Bjørnstjerna Bjørnsona a preklady jeho diel do slovenčiny bol jadrom príspevku Milana Žitného z Ústavu svetovej literatúry SAV. Aspektom prekladovej recepcie B. Bjørnsona na Slovensku sa venovala Eva Bubnášová z Ústavu svetovej literatúry SAV. Ako odznelo v príspevkoch, práce B. Bjørnsona na Slovensku nie sú také známe ako by bolo vhodné predpokladať, preklady síce existujú, ale celý vedecký a výskumný proces by si žiadal prehĺbiť.