Jeho veličenstvo kráľ Harald V. prevzal záštitu nad spomienkovými podujatiami spojenými s výročím jeho smrti, ktorú si uctí nielen Nórsko, ale aj niekoľko významných európskych krajín vrátane Slovenska. Viacero Slovákov je pozvaných do Nórska na ústredné spomienkové podujatia.
Žiadny Nór toho nenapísal toľko ako Bjørnson, a prostredníctvom nórskej štátnej hymny „Ja, vi elsker“ sú jeho verše aj dnes na perách každého Nóra.
Aj keď jeho angažovanosť v politike občas prerušila jeho literárnu tvorbu, stihol napísať pätnásť románov, 21 divadelných hier a nespočetné množstvo básní.
A čo viac, stal sa jedným z najvýznamnejších orátorov, publikoval tisícky novinových článkov a odhaduje sa, že napísal viac ako 30 000 listov. Mnoho jeho kníh preložili aj do slovenčiny. Pre Bjørnsona žiadna téma nebola príliš malá alebo veľká: do regionálneho plátku napísal o hrúbke štrku používanom pri výstavbe ciest okolo svojho rodinného statku v Aulestade a do prestížnych európskych denníkov zas o významných zahraničnopolitických otázkach. Jeho prejavy a články boli mimoriadne vplyvné, čo však neznamenalo, že by sa z Bjørnsona stal obľúbený človek.
Už ako pätnásťročného ho zaujali a ovplyvnili historické udalosti v Európe. Politika ho zaujala väčšmi ako vysokoškolské skúšky a vrúcne miloval aj divadlo. V tom čase sa v nórskych divadlách hralo výlučne po dánsky. Bjørnsona to vyslovene provokovalo a neúnavne hlásal, že jazykom divadla má byť nórčina.
Bjørnsonove idey boli vo svojom čase radikálne, dnes sú však prirodzenou súčasťou vyspelých spoločností. Ako politický aktivista sa stal zástancom udelenia volebného práva pre nešľachticov a ženy.
Bol silným zástancom práv menšín v multikulturálnej a multietnickej spoločnosti. Počas posledných dvadsiatich rokov svojho života publikoval stovky článkov v najväčších európskych časopisoch. Napadol francúzsku justíciu v Dreyfussovej afére a bojoval za práva detí na Slovensku používať ich materinský jazyk. „Odlúčiť deti od ich materinského jazyka je totožné s ich odtrhnutím od prsníka svojej matky,“ napísal.
Jeho podpora Slovákom vychádzala z jeho principiálneho postoja proti utláčaniu. Ako demokrat a zanietený obhajca utláčaných národov bojoval za ich právo používať svoj materinský jazyk. Jeho podpora slovenskej strany však neznamenala, že by bol proti Maďarom. Naopak, vždy prízvukoval, že vystupuje proti maďarským politikom a maďarizácii.
Bjørnson zomrel 26. apríla 1910 v Paríži. Spôsob, akým viedol svoj život a ako sa angažoval vo verejných veciach, sa odzrkadľuje v jeho posledných slovách, ktoré napísal na smrteľnej posteli: „Dobré skutky zachraňujú svet!“
Trine Skymoen
veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku