Miroslava Kubaliaková (vpravo) oboznámila Trine Skymoen s dokumentáciou obnovyOboznámila sa s realizáciou projektu občianskeho združenia Ozveny zameraného na rekonštrukciu chátrajúceho vodného mlyna. Obnova bola v roku 2008 podporená grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu sumou 564.296 eur a spolufinancovaná zo štátneho rozpočtu SR. Práce na mlyne by mali byť úplne dokončené v lete.
Veľvyslankyňa Nórska v sprievode členov OZ Ozveny absolvovala prehliadku kultúrnej pamiatky. "Okrem ukážky zrealizovaných prác sme sa zamerali aj na vysvetlenie pôvodného i plánovaného využitia tejto kultúrnej pamiatky. Veľvyslankyňa ocenila doposial zrealizované aktivity a aj to, že za nami stoja ženy," povedala projektová manažérka OZ Ozveny Miroslava Kubaliaková.
Rekonštrukčné práce na mlyne, vrátane obnovy technologického zariadenia na mletie múky, boli ukončené na jeseň minulého roka. Projekt pokračoval zberom starých predmetov, zdokumentovaním histórie mlynárstva a iných spôsobov obživy v našom regióne, a to za aktívnej spolupráce Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
V posledných mesiacoch bola zakúpená aj časť vybavenia. "Teraz budeme pokračovať v čistení a ošetrovaní starých predmetov. Zároveň začíname pracovať aj na vybavení dielní remesiel a na spracovaní informačných tabúl do mlyna," zhrnula Kubaliaková a dodala, že slávnostné otvorenie mlyna je naplánované na august.
História mlynu
Stav pred renováciouKlasicistický vodný mlyn vo Veľkých Teriakovciach bol postavený okolo roku 1800. Mlyn stál na pravej strane rieky Rimava a pôvodne v 19. storočí ho poháňalo vodné koleso z náhonu rieky. V tomto období bol jeho majiteľom Ján Plaucha. V roku 1912 mlyn odkúpil Pavel Nagy so všetkými náležitosťami ako užívanie vodného práva, príjazdovej cesty a práva mlieť. V roku 1917 mlyn odkúpil Pavel Lendvay s manželkou od podžupana Gemer - malohontskej župy. Pavel Lendvay prestaval mlyn na valcový, poháňaný vodnou turbínou, neskôr aj elektromotorom.
V roku 1951 ho terajší majiteľ v dôsledku zákonov a nariadení o likvidovaní malovýrobných mlynov odovzdal do prenájmu krajskému závodu Družstva pre hospodárenie s poľnohospodárskymi výrobkami v Banskej Bystrici.
Posledným záznamom o osude mlyna je zápisnica z roku 1959, v ktorej sa píše o poškodení strechy. Stroje z mlyna boli odvezené, nie je však známe kam. V tomto čase býval v obytnej časti mlyna Juraj Mišurák. Približne v tomto období sa v mlyne mlela múka naposledy. Do roku 1979 sa mlyn využíval ešte ako šrotovník.